Preskočiť na obsah
Ilustračná fotka k článku: Zodpovednosť konateľa za AI: kto platí, keď AI urobí chybu
← Späť na blog
AI v podnikaní 5. 11. 2026 • 12 min čítania

Zodpovednosť konateľa za AI: kto platí, keď AI urobí chybu

Keď AI vo vašej firme urobí chybu, zodpovednosť nesie konateľ – nie výrobca nástroja. Čo to znamená v praxi a ako sa chrániť v roku 2026.

Pavol Duchoň

Pavol Duchoň

Biznis mentor

Zodpovednosť konateľa za AI: kto nesie následky, keď AI vo firme urobí chybu

Predstavte si toto: vaša firma používa AI nástroj na vyhodnocovanie cenových ponúk. Systém urobí chybu — ponúkne zákazníkovi cenu o 30 % nižšiu, než ste zamýšľali, zákazník podpíše, vy prehráte v arbitráži. Alebo AI chatbot zákazníkovi poskytne nepresné informácie o produkte a zákazník sa rozhodne na ich základe. Kto nesie zodpovednosť?

Odpoveď, ktorú mnohí konatelia nečakajú: vy. Nie OpenAI, nie Microsoft, nie predajca nástroja. Firma, ktorá AI nasadila — teda deployer — zodpovedá za to, čo AI robí v jej mene. A toto pravidlo v EÚ nadobúda stále konkrétnejšie právne kontúry.

V roku 2026 to už nie je téma pre právnikov na konferenciách. Je to operačná realita každého konateľa, ktorý AI vo firme používa — a podľa dostupných dát ich je čoraz viac.


Prečo je zodpovednosť konateľa za AI témou práve teraz

Adopcia AI v európskych firmách rastie rýchlo, ale nie rovnomerne. Podľa správy Európskej komisie (Annual SME Report 2025/2026) používalo AI technológie 55 % veľkých európskych podnikov, zatiaľ čo medzi malými firmami (10–49 zamestnancov) to bolo len 17 %. Rozdiel 38 percentuálnych bodov nie je len obchodnou štatistikou — je to zároveň ukazovateľ toho, kde compliance zaostáva za reálnym nasadením.

Problém nie je len v počte firiem, ktoré AI nepoužívajú. Problém je, že veľká časť tých, ktoré AI používajú, si neuvedomuje, čo tým preberá. Skúsenosti z praxe aj dostupné prieskumy naznačujú, že väčšina malých a stredných podnikov nedokáže ani len vymenovať všetky AI nástroje, ktoré v skutočnosti prevádzkuje. Firmy nasadzujú AI, ale nemajú jej prehľad.

Do tohto prostredia vstupuje EU AI Akt s jasnými pravidlami a jasnými pokutami. A konateľ, ktorý sa spoliehal na to, že „veď to je len softvér od tretej strany”, zistí, že argument nefunguje.


Ako EU AI Akt definuje zodpovednosť nasadzovateľa

EU AI Akt (Nariadenie EÚ 2024/1689) rozlišuje medzi poskytovateľom AI systému (provider — spravidla výrobca alebo vývojár) a nasadzovateľom (deployer — firma, ktorá AI používa v praxi). Zodpovednosť za správne nasadenie, dohľad a súlad s predpismi leží primárne na nasadzovateľovi.

Dôležité upozornenie pre bežnú prax: Ak vo vašej firme používate ChatGPT, Microsoft Copilot, AI chatbot na webe alebo akýkoľvek komerčný AI nástroj — ste deployer s plnou zodpovednosťou podľa EU AI Aktu. Nezáleží na tom, že ste nástroj nekúpili priamo od vývojára, ani na tom, že ste malá firma. Nasadenie AI do firemnej praxe = prebratie zodpovednosti.

Inými slovami: ak použijete hotový AI nástroj tretej strany a ten urobí chybu — poskytne zákazníkovi zavádzajúce informácie, urobí diskriminačné rozhodnutie, spracuje dáta v rozpore s pravidlami — nezodpovedá za to výrobca nástroja. Zodpovedáte vy ako firma, ktorá nástroj nasadila.

Toto nie je len právna teória. AI je z pohľadu práva nástroj, nie právna osoba — a zodpovednosť za výsledky jej použitia preto vždy leží na ľudskom subjekte, ktorý ju využíva alebo iniciuje jej nasadenie. Jasná európska judikatúra v tejto oblasti ešte len vzniká, ale smer je jednoznačný.

Čo to znamená v praxi pre konateľa malej firmy

Z môjho pohľadu — a vidím to aj u klientov — nastáva typická situácia: konateľ nasadí AI nástroj, lebo ho odporučil kolega alebo ho videl na LinkedIne. Funguje dobre. Firma ho začne používať na rutinné rozhodnutia. Nikto nenapíše interný postup, nikto neurčí, kto zodpovedá za kontrolu výstupov, nikto neurobí záznam o tom, aký systém firma používa a na čo.

Potom príde problém. A v tom momente sa ukáže, že firma nemá žiadnu dokumentáciu, žiadny dohľadový proces, žiadne záznamy. Regulátor alebo súd sa nepýta „vedeli ste, že AI môže robiť chyby?” — pýta sa „čo ste urobili, aby ste chybám predchádzali a aby ste ich vedeli detekovať?”


EU AI Akt a zodpovednosť malých firiem: pokuty, ktoré nie sú len pre korporácie

Jednou z najčastejších mylných predstáv je, že EU AI Akt je určený pre korporácie. Pre malé firmy vraj nič nehrozí.

Hrozí. A konkrétne.

EU AI Akt (čl. 99) definuje tri pásma pokút:

Typ porušeniaMaximum pre veľké firmyPre MSP platí nižšia z hodnôt
Zakázané AI praktiky35 mil. € alebo 7 % obratuNižšia z oboch súm
Porušenie ostatných povinností (vr. transparenčných)15 mil. € alebo 3 % obratuNižšia z oboch súm
Zavádzanie regulačných orgánov7,5 mil. € alebo 1 % obratuNižšia z oboch súm

Pravidlo „nižšej z oboch súm” je pre malé firmy kľúčové — v praxi to znamená, že pre väčšinu MSP sa uplatní percentuálna sadzba, nie fixná suma. Čím menšia firma, tým nižší absolútny strop pokuty. Ale relatívny dopad zostáva závažný.

Pre ilustráciu: firma s ročným obratom 20 miliónov eur by za porušenie transparenčných povinností čelila pokute až 600 000 €. Firma s obratom 2 milióny eur by pri rovnakom type porušenia čelila pokute až 60 000 € — suma, ktorá je pre malú firmu stále likvidačná.

Dôležité upozornenie: od 2. augusta 2026 platia bez výnimky transparenčné povinnosti podľa čl. 50 — teda povinnosť oznámiť zákazníkovi, že komunikuje s AI (chatbot, AI-generovaný obsah), a povinnosť označovať AI obsah. Od 2. decembra 2026 sa povinnosti rozširujú aj na existujúce systémy generujúce syntetický obsah.

Povinnosti pre vysokorizikové AI systémy podľa Prílohy III (nábor, hodnotenie zamestnancov, úvery, vzdelávanie) boli prostredníctvom nariadenia Digital Omnibus (EÚ) 2026/1744 odložené — ich vymáhateľnosť nastáva až od 2. decembra 2027. To však neznamená, že tieto systémy prestali byť vysokorizikové. Klasifikácia sa nezmenila — odložilo sa len uplatňovanie povinností. Firmy, ktoré dnes takéto systémy nasadzujú, by mali s prípravou začať teraz, nie v roku 2027.


AI governance pre firmy v roku 2026: nie len EU AI Akt

EU AI Akt je v tejto oblasti najdiskutovanejší predpis, ale nie je jediným právnym rámcom, ktorý sa konatelia pri nasadení AI dotýka. Zodpovednosť za spracovanie osobných údajov v AI systémoch rieši GDPR — a jeho porušenie má vlastné sankčné mechanizmy. Škody spôsobené AI produktom môžu spadať pod smernicu o zodpovednosti za produkty. A všeobecná zákonná zodpovednosť podľa Obchodného zákonníka zostáva v platnosti bez ohľadu na to, či chybu urobil človek alebo AI systém.

Tieto rámce sa navzájom prelínajú. Jeden incident — napríklad AI chatbot, ktorý zákazníkovi poskytne nesprávne informácie a pritom spracúva jeho osobné údaje — môže súčasne zakladať porušenie EU AI Aktu (transparenčné povinnosti), GDPR (právny základ spracovania) aj zákonnej zodpovednosti za škodu.

Poznámka k osobnej zodpovednosti konateľa: EU AI Akt primárne zakladá zodpovednosť firmy ako právnickej osoby, nie osobnú zodpovednosť konateľa. Osobná zodpovednosť konateľa by prichádzala do úvahy len pri hrubom porušení povinnosti starostlivosti — napríklad pri vedomom ignorovaní zjavného rizika. Pre váš konkrétny prípad konzultujte právnika.


Tri typy rizík, ktoré konatelia podceňujú

1. Halucinačné riziko: keď AI klame s istotou

Globálne straty spôsobené AI halucinációmi dosiahli v roku 2024 hodnotu 67,4 miliardy USD. Alarmujúcejšie je iné číslo: 47 % podnikových užívateľov AI uviedlo, že aspoň raz urobili obchodné rozhodnutie na základe nesprávnych informácií z AI.

V praxi to vyzerá takto: obchodný zástupca použije AI na prípravu ponuky, AI vygeneruje technické parametre produktu, ktoré nie sú správne, zákazník sa na ne spolieha, vznikne škoda. Interný meeting? „Veď to napísala AI.” Súd? Interný dokument, na ktorom je podpis vášho zamestnanca, ktorý výstup skopíroval bez kontroly.

Halucinačné riziko sa nedá eliminovať len výberom „lepšej AI”. Dá sa riadiť procesmi: kto kontroluje výstupy, aké rozhodnutia AI nemôže robiť autonómne, kde je povinná ľudská validácia.

2. Kybernetické riziko umocnené AI

Podľa štúdie IBM z roku 2026 bol každý štvrtý škodlivý kybernetický incident umožnený AI — medziročný nárast o 56 %. Priemerné náklady na takýto incident dosiahli 6 miliónov USD v globálnom meradle — toto číslo odráža predovšetkým veľké podniky, pre MSP sú absolútne sumy typicky nižšie, ale relatívny dopad voči veľkosti firmy zostáva závažný.

AI nástroje, ktoré firma používa, môžu byť zároveň vektorom útoku — cez prompt injection, manipuláciu dát alebo zneužitie prístupu k systémom. Konateľ, ktorý nasadil AI bez bezpečnostného auditu, môže niesť zodpovednosť nielen voči regulátorovi, ale aj voči zákazníkom, ktorých dáta boli kompromitované.

3. Poistné riziko: medzera, ktorú väčšina konatelia objaví neskoro

Poisťovne začínajú systematicky vylučovať AI riziká zo štandardných firemných poistení. Zodpovednostné poistenie, ktoré firma má, nemusí kryť škody vzniknuté v dôsledku chyby AI systému — ak to poistná zmluva explicitne nevylučuje, môže ísť o grey zone, ktorú poisťovňa využije pri likvidácii škody.

Firmy, ktoré AI aktívne nasadzujú, by mali aktívne hľadať špecializované AI krytie — a overiť si u svojho poisťovacieho makléra, čo ich súčasná zmluva reálne pokrýva.


Čo by mal konateľ urobiť ešte tento mesiac

Nepotrebujete tím právnikov ani vlastné AI oddelenie. Potrebujete štyri základné veci:

1. Inventár AI systémov Zistite, čo všetko vaša firma používa. Chatboty, AI asistenti v CRM, automatizácia e-mailov, AI v účtovníckom softvéri, generovanie obsahu — všetko. Väčšina MSP nemá tento prehľad. Začnite tým, že viete, čo máte.

2. Klasifikácia použitia Pre každý systém si odpovedzte: interaguje so zákazníkmi? Generuje obsah, ktorý zákazník dostáva? Ovplyvňuje rozhodnutia o ľuďoch (nábor, hodnotenie, úvery)? Podľa toho určte, aké povinnosti sa na vás vzťahujú.

3. Transparenčné povinnosti — ihneď Od augusta 2026 platí povinnosť informovať zákazníka, že komunikuje s AI. Ak máte chatbot alebo generujete AI obsah, ktorý zákazník dostáva bez označenia — ste v porušení. Toto je prvá vec, ktorú treba napraviť.

4. Základný dohľadový proces Určte, pre aké rozhodnutia je AI výstup len podkladom (s povinnou ľudskou validáciou) a pre aké môže AI rozhodovať autonómne. Zapíšte to. Interná smernica o používaní AI nemusí mať 50 strán — ale musí obsahovať aspoň päť základných prvkov:

  1. Zoznam AI systémov — čo firma používa, od koho, na aký účel
  2. Klasifikácia každého systému — zákazníckosť (interaguje so zákazníkmi?), autonómnosť (rozhoduje bez ľudskej kontroly?)
  3. Určená zodpovedná osoba — kto konkrétne zodpovedá za dohľad nad každým systémom
  4. Kontrolný proces — kto, kedy a ako overuje výstupy AI pred použitím
  5. Záznam o incidentoch — kde a ako sa dokumentujú chyby alebo anomálie AI výstupov

Táto dokumentácia nemusí byť formálny právny dokument. Dôležité je, aby existovala a aby bola reálne komunikovaná zodpovedným osobám.

Ak chcete začať systematicky, môže pomôcť AI audit firmy — rýchla analýza toho, kde ste a čo vám chýba.


AI governance nie je byrokracia — je to ochrana

Z mojej praxe viem, že slovo „governance” vyvoláva u konateľa malej firmy okamžitý odpor. Znie to ako niečo pre korporácie s compliance oddelením.

Ale pozrite sa na to inak: ak AI vo vašej firme urobí chybu — a štatisticky je pravdepodobné, že niekedy urobí — prvá otázka regulátora alebo protistrany bude: „Čo ste urobili, aby ste chybe predišli?” Ak máte odpoveď, ste v úplne inej pozícii, než keď nemáte nič.

AI governance pre malú firmu nie je o tom, mať perfektný systém. Je o tom, mať zdokumentovaný zámer a proces. Viac o tom, ako to uchopiť prakticky, nájdete v článku o AI governance pre firmy — 5 otázok.


FAQ: Zodpovednosť konateľa za AI chyby

Kto nesie zodpovednosť, keď AI vo firme urobí chybu?

Primárne firma, ktorá AI nasadila — teda deployer. Nie výrobca AI nástroja. EU AI Akt aj všeobecné pravidlá zodpovednosti v EÚ smerujú zodpovednosť na subjekt, ktorý AI využíva v podnikateľskej činnosti. Ak vaša firma používa AI chatbot alebo AI na podporu rozhodovania, zodpovedáte za to, čo AI robí v mene firmy.

Vzťahuje sa EU AI Akt aj na slovenské malé firmy?

Áno. EU AI Akt je nariadenie EÚ a platí priamo bez potreby implementácie do slovenského práva. Vzťahuje sa na každú firmu, ktorá AI systém vyvíja, nasadzuje alebo používa na území EÚ — bez ohľadu na veľkosť. Transparenčné povinnosti (čl. 50) platia od 2. augusta 2026 pre všetkých bez výnimky.

Čo sú transparenčné povinnosti podľa EU AI Aktu a ako ich splniť?

Povinnosť oznámiť zákazníkovi, že komunikuje s AI (chatbot, virtuálny asistent) — teda zákazník musí vedieť, že nie je v kontakte s človekom. Ďalej povinnosť označovať AI-generovaný obsah (deepfakes, syntetický hlas, generovaný text v niektorých kontextoch). Prakticky: ak máte chatbot na webe, musí byť jasne označený. Ak posielate AI-generovaný marketingový obsah, musí byť identifikovateľný ako AI výstup.

Nesie konateľ osobnú zodpovednosť za AI chyby firmy?

EU AI Akt primárne zakladá zodpovednosť firmy ako právnickej osoby, nie osobnú zodpovednosť konateľa. Osobná zodpovednosť konateľa by prichádzala do úvahy len pri hrubom porušení povinnosti starostlivosti — napríklad pri vedomom ignorovaní zjavného rizika. Pre posúdenie konkrétnej situácie konzultujte právnika.

Je možné poistiť sa proti rizikám z AI chýb?

Štandardné firemné poistenia AI riziká čoraz častejšie vylučujú. Trh so špecializovaným AI poistením existuje, ale je v rannom štádiu. Odporúčam overiť u vášho poisťovacieho makléra, čo vaša aktuálna zmluva pokrýva — a explicitne sa opýtať na škody spôsobené AI systémami. Ak krytie chýba, hľadajte špecializované produkty.


Zodpovednosť za AI nie je abstraktná právna kategória — je to rozhodnutie, ktoré konateľ robí (alebo nerobí) každý deň, keď nasadzuje ďalší nástroj bez interného procesu a dokumentácie. V roku 2026 to prestalo byť otázka „či” a stalo sa otázkou „kedy” — kedy príde prvý incident a kedy sa prvýkrát ukáže, či ste boli pripravení.

Ak si nie ste istí, kde vaša firma stojí z pohľadu AI compliance, začnite jednoduchým auditom — čo používate, na čo to používate a kto je za výstupy zodpovedný. Viac o tom, ako na to, nájdete v prehľade AI nástrojov pre firmy v roku 2026 alebo v článku o zavádzaní AI v malej firme — najčastejšie chyby.


Pavol Duchoň je General Manager a biznis mentor so skúsenosťami z riadenia malých a stredných firiem. Pomáha konateľom zorientovať sa v oblasti AI v podnikaní — nie z pohľadu technológií, ale z pohľadu riadenia, zodpovednosti a strategického rozhodovania. Viac na condu.sk/o-mne/.

Bezplatný nástroj

Akú hodnotu má vaša s.r.o.?

Zadajte IČO. Z verejných účtovných dát a reálnych transakčných násobkov vypočítame orientačnú hodnotu firmy za 2 minúty.

Pavol Duchoň

Pavol Duchoň

Biznis mentor, ktorý pomáha podnikateľom robiť lepšie rozhodnutia. Praktické riešenia namiesto teórie.

Viac o mne →

Premýšľate, či je mentoring pre vás správna voľba? Pozrite si porovnanie s koučom, kurzom a business angelom →

Chcete to riešiť vo vašej firme?

Zarezervujte si konzultáciu a nájdeme riešenie na mieru.

Nestratíte ďalší článok

Praktické rady pre podnikateľov priamo do mailu. Raz mesačne, bez spamu.